Pred niekoľkými dňami mi volal niekto z mne neznámeho čísla a keďže princíp nedvíhať neznáme čísla je somarina, dvihol som. Vypočul si pár viet od accountky zo Saatchi & Saatchi, agentúry, ktorá robí kampane Rybe, že v onej Rybe sa im páčia tuniaky a chcú to použiť na tričká na Pohode, a či som s tým okej za jeden voľný lístok na tento fest. V takýchto prípadoch sa pripúšťa len jediná odpoveď, presne taká istá, ako na napríklad keď sa vás niečo pýta farár na vašej vlastnej svadbe. Dnes som si bol po lístok a aj tričko.
Ďakujem všetkým zainteresovaným!
Aby to nevyzeralo, že som sa len prišiel pochváliť, aké ponaučenia teda z tohto všetkého plynú?
- Aj jeden zdanlivo blbý nápad sa môže premeniť na úspešnú vec (alebo aspoň 5 minút slávy, alebo aj dva dni, povedzme), keď jej venuješ chvíľu času, a hlavne, robíš to v prvom rade pre zábavu a neočakávaš od toho insta-úspech. Ten príde. Alebo nie. Presne ako hovorí Vec: "Kde aj nezmyselný kšeft má šancu, že vyjde, a ak nevyjde, rýchlo sa treba odjebať inde."
- Keď ťa skopírujú, neuraz sa, ale vyťaž z toho maximum. Odporúčam knižku Kraď jako umělec, vďaka ktorej pochopíš, že nič nie je také originálne ako môže na prvý pohľad vyzerať.
Ak by som bol tvorcom How To Basic videí, nakrútil by som jedno s názvom How to gain a free ticket to Pohoda, ale nie som, tak len shout-out a jedno vajce. 1 egg = 1 respect.
P.S. Dnes som sa prechádzal mestom a v centre pri fontáne bolo veľmi veľa ľudí s kyticami a v šatách a oblekoch a očami som hľadal ten pár, čo sa rozhodol, že sa vezme v utorok, ale potom mi došlo, že to sú všetko úspešní absolventi, letmým odhadom tak bakalári. Stále nedokážem pochopiť, čo je na tom oslavovať odfláknuté získanie akademického titulu s celou rodinou. Fakt neviem.
Najbližší post bude o tom, ako sa zbaliť na letný festival.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára