streda 9. júla 2014

How to Pohoda 2014



Je to tu, dočkali sme sa, rok sa s rokom stretol, aj vy sa s dakým stretnete, zajtra hurá na Pohodu! Tešiť sa je jedna vec, robiť však týmto správaním druhému zle, tak to sa teda neráta. Ako ostrieľaný harcovník a už po piaty raz za sebou pohodunavštevujúci si dovolím upriamiť pozornosť na zopár nedobrých zvykov, ktorými, prepytujem, kurvíte pohodlie, ktoré na festivale s podobným názvom samozrejme každý chce mať.

Gitara

Ak nie si vystupujúci, nechaj to doma. Najmä keď tvoj repertoár pozostáva z piatich IMT Smiloviek, Yesterday, Creep (to teda si), a k tomu 3 od Pary. Okolo teba do kolečka sedia tak 3-4 dievčatá, ktoré sú už v myšlienkach tvojimi groupies na európskom turné. Prestaň, nechcem, aby si ma s tým budil, lebo budem musieť prísť za tebou a povedať ti to ako Paťo Ivovi: "Zeber si tu svoju lacnu gitaru a pal dopiče! Pri vatru!" A fakt naozaj sa mi hnusí použiť nahlas slovné spojenie "pri vatru". Daj to sem. Dobrý. Utekaj na Tame Impala. (Dobre šak pôjdem aj ja.)

Hovno

Asi to bude čistými jednotkami na základnej škole, matematickou triedou a prestížnym košickým gymnáziom, ale naozaj nikdy som nepochopil, prečo je tak fasa kričať "Hovno*" a čo získam tým, že sa zapojím, prípadne sa na tom zasmejem. Veď aspoň kričte niečo pekné, ako "Láska" alebo "Slobodu Tibetu!" alebo "Sú tuniaky moji ľudia héj?" (Keď ťa začujem v dave, beriem ti pivo) Každopádne, taký krásny festival a tak ho chcete osrať? Slušne, detiská.

Pokec

Keď budeš čumieť do telefónu, nechoď do prvých radov. Keď sa chceš rozprávať o tom, jak je Mišo zjebaný v stane, nechoď na koncert. Potom tu sú tí roztlieskavači, ktorí neúnavne ako jediní v 10-tisícovom dave bijú o seba dlaňami a po približne po dvoch osmičkách to do fade outu vzdajú. Často sprevádzané aj vykrikovaním rovnakého pokriku na každý tlesk. Choďte preč.

Pálenku si vždy prelej do plastu, kašli na sklo. Kašli na skejty a longboardy, safety first. Netlač sa na mňa, neprebiehaj ma pod pódiom, ak už nie je kam a nefajč v krytých stageoch. Diky. :)

Aby som ale nebol za zlého, pridávam pár zaručených tipov:

Kraftwerk:



Tame Impala:



Moderat:



film Hrana:




Korben Dallas:



Moja Reč a Komplot:




A Tribe Called Red



The Afghan Whigs:





Budúci blog bude o neviemeštečom.

*o je periodické

utorok 1. júla 2014

Vidíme sa na Pohode 2014!

Na Psárkazmy občas okrem rybacích vtipov budem servírovať aj nejaký ten text. Veď aj prvý blogísek bol písaný. A tento sa ešte raz bude venovať Treskovi a podobne. Bude to príbeh o šťastí, odhodlaní, tvrdej práci a o jednom festivale.

Pred niekoľkými dňami mi volal niekto z mne neznámeho čísla a keďže princíp nedvíhať neznáme čísla je somarina, dvihol som. Vypočul si pár viet od accountky zo Saatchi & Saatchi, agentúry, ktorá robí kampane Rybe, že v onej Rybe sa im páčia tuniaky a chcú to použiť na tričká na Pohode, a či som s tým okej za jeden voľný lístok na tento fest. V takýchto prípadoch sa pripúšťa len jediná odpoveď, presne taká istá, ako na napríklad keď sa vás niečo pýta farár na vašej vlastnej svadbe. Dnes som si bol po lístok a aj tričko. 




Ďakujem všetkým zainteresovaným!

Aby to nevyzeralo, že som sa len prišiel pochváliť, aké ponaučenia teda z tohto všetkého plynú?

  • Aj jeden zdanlivo blbý nápad sa môže premeniť na úspešnú vec (alebo aspoň 5 minút slávy, alebo aj dva dni, povedzme), keď jej venuješ chvíľu času, a hlavne, robíš to v prvom rade pre zábavu a neočakávaš od toho insta-úspech. Ten príde. Alebo nie. Presne ako hovorí Vec: "Kde aj nezmyselný kšeft má šancu, že vyjde, a ak nevyjde, rýchlo sa treba odjebať inde."
  • Keď ťa skopírujú, neuraz sa, ale vyťaž z toho maximum. Odporúčam knižku Kraď jako umělec, vďaka ktorej pochopíš, že nič nie je také originálne ako môže na prvý pohľad vyzerať.

Ak by som bol tvorcom How To Basic videí, nakrútil by som jedno s názvom How to gain a free ticket to Pohoda, ale nie som, tak len shout-out a jedno vajce. 1 egg = 1 respect.

P.S. Dnes som sa prechádzal mestom a v centre pri fontáne bolo veľmi veľa ľudí s kyticami a v šatách a oblekoch a očami som hľadal ten pár, čo sa rozhodol, že sa vezme v utorok, ale potom mi došlo, že to sú všetko úspešní absolventi, letmým odhadom tak bakalári. Stále nedokážem pochopiť, čo je na tom oslavovať odfláknuté získanie akademického titulu s celou rodinou. Fakt neviem. 

Najbližší post bude o tom, ako sa zbaliť na letný festival.